Z dôvodu, že sú pozemky na Slovensku rozdrobené a po dlhú dobu sa zanedbávala ich riadna evidencia, vznikol inštitút tzv. neznámeho vlastníka. Je to hlavne preto, že historicky sa v pôvodnej evidencii nehnuteľností v pozemkových knihách nezapisovali identifikačné údaje ako dátum narodenia, trvalý pobyt osoby a pod. Zapisovali sa žiaľ iba mená a priezviská, alebo isté prívlastky. Spoliehalo sa na to, že v danej obci budú tieto dáta nezameniteľné a dostatočné.
Chceme vysvetľovať, čo je to „neznámy vlastník“, ako ho nájsť a popri tom vysvetľovať komplexné otázky týkajúce sa evidencie pozemkov na Slovensku, aby ste sa v nej nestratili a nestali sa strateným vlastníkom J
S pozemkami, či už vlastnými alebo po predkoch, skôr či neskôr príde do styku každý človek. Takmer každý Slovák vlastní nejaký kus pôdy. Nemusí sa o ňu zaujímať každý deň, ale z času na čas vznikne záujem alebo potreba sa v nej zorientovať, napríklad keď chce pôdu predať, prenajať záujemcovi, vysporiadať vlastníctvo, zdediť a podobne. Hoci ide o záležitosť týkajúcu sa takmer každého Slováka, keďže sa ňou nezaoberá na dennej báze, je nemožné sa v tom vyznať.
V praxi sme sa často stretli s tým, že ľuďom nemá kto poradiť. Nie sú dostupné praktické informácie pre bežných ľudí a štátne orgány skôr ľudí odbijú, ako by im mohli poradiť.
Na Slovensku je neuveriteľná roztrieštenosť vlastníctva pozemkov. Ide o dedičstvo bývalého režimu, ale aj viacerých nešťastných krokov štátnych orgánov. Ľudia vlastnia malé kúsky pozemkov roztrúsené po celej obci. Tieto potom nemôžu užívať, nie sú zaujímavé na predaj ani prenájom. Na takých pozemkoch sa samozrejme nedá ani stavať. Tým sa znižuje ich hodnota. Ľudia pozemky zdedia, zaplatia rôzne notárske poplatky, dane, ale z pozemkov nemajú žiaden osoh. Všetko by sa dalo urobiť lepšie a konečne napraviť doteraz pokazené veci, minimálne dostať ich na úroveň iných štátov Európskej únie.
Neochota úradov:
Úrady často stroho odkážu ľudí za geodetom, právnikom,
notárom prípadne sa vyhovoria na konanie ROEP (čo samozrejme bežný človek nemá
šancu pochopiť). Nie s každou otázkou treba navštevovať tieto úradné
osoby. Často je možné stručnou diskusiou, dobrým prístupom a zodpovedaním
pár konkrétnych otázok vysvetliť veci tak, aby ľudia zistili čo môžu robiť, čo
je výhodné alebo nevýhodné. Napríklad veľmi jednoducho sa dá odpovedať, či
a aké pozemky niekto vlastní.
Naša spoločnosť ponúka komplexné poradenské služby týkajúce sa evidencie pozemkov na Slovensku. Veľmi radi prijateľne a laicky vysvetlíme praktické otázky ľudí, ktorým je ťažko porozumieť, ak ide o vážne znejúce právnické pojmy. Právne poradenstvo neposkytujeme, ale spolupracujeme práve s takými advokátmi, ak je to potrebné, ktorí sa do pozemkového práva vyznajú.
Hlavným zmyslom stránky je nájsť neznámeho vlastníka. Ak je istá nehnuteľnosť vo vlastníctve „nikoho“ = (nie je možné zistiť koho), alebo je síce vo vlastníctve istej osoby s menom a priezviskom, ale predsa ide o neznámeho vlastníka, to je naša parketa. V praxi sme nadobudli dostatok skúseností, že takmer neexistuje neznámi vlastník, ktorého by sme nevedeli v historických prameňoch nájsť, identifikovať a stotožniť. Výsledkom našej služby bude, že z neznámeho vlastníka sa stane vlastník známy, nie len fyzicky známi, ale známi aj evidenciou katastra (pre štátne orgány a Slovenský pozemkový fond).
V súvislosti s neznámym vlastníkom vieme zodpovedať akékoľvek praktické súvisiace otázky kohokoľvek. Preto Vám vieme zistiť, kde sa nachádza akýkoľvek vlastník pozemku, alebo jeho dedičia.
Kto je teda ten neznámi vlastník? Existuje hneď niekoľko odpovedí. Vo vzťahu k pozemkom nás ako prvé logicky napadne, že ide o prípad, keď nevieme, kto vlastní istý pozemok. Ako je to vôbec na Slovensku možné? Existuje predsa prísna legislatíva, pozemky sú evidované odjakživa v katastri nehnuteľností, bez zápisu v katastri sa vlastníctvo nedá zmeniť. Každá parcela má svoje číslo a je zapísaná v mape. Ako sa potom stane, že istý pozemok má neznámeho vlastníka? Kam sa podel?
Keďže o uvedených problémoch v evidencii pozemkov, ktorá sa dedí až dodnes vie aj štát, mal by to riešiť. Ten však namiesto rýchlej snahy o nápravu, radšej zakotvil priamo do zákona niečo také ako „neznámych vlastníkov“. Keď to už konštatuje zákon (kým to v ňom je ako tak podchytené) netreba to súrne riešiť. Ktorý zákon to podchytil? Ide o zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých ustanoveniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (paradoxne zákon na usporiadanie vlastníctva J) v znení neskorších predpisov.
V § 16 ods. 1 tohto zákona je definovaný neznámy vlastník dvojako: